1948

 

"Drahý pán povereník.

 

Hoc malé ruky, ale ščedré

tak milo sa rozvinú

vedia núkať našu skromnú

ale vďačnú hostinu.

 

Chliebík dobrý, vzácny, chutný,

Vy sa tiež naň trápili,

veď Bože môj, koľko ste sa 

za tento chlieb nabili.

 

Pôdu našu čo cudzí mali

navždy ste vrátili nám

a preto dnes za celý Zemplín

srdečne ďakujem Vám.

 

Nech Večnosť nebies žehná Vášho

žitia smelé kroky,

aby ste tu medzi nami

žili šťastné, dlhé roky."

 

Za tieto slová sa pán povereník poďakoval milými slovami podajúc dievčatku veľký kus čokolády. Po slovách pána povereníka odovzdal kyticu ruží Ján Seman a povedal nasledujúcu báseň:

 

"Drahý pán povereník.

 

Málo ešte rodný Dargov

videl slávy pútnika

a dnes víta z našej krvi

pána povereníka.

 

Bola doba, keď zlí vládli

zradcovia v našom rode

a cudzích vrahov na náš národ

mali v svojom sprievode.

 

 

Prešli časy prorokov zlých

Vy ste prišli do svätine

dnes Vás vítam preľúbezne

v našom drahom Zemplíne.

 

Málo ešte cez rodný Dargov

prešlo takých pútnikov,

aby boli ako ste Vy,

otec našich roľníkov."

 

Okrem týchto žiakov privítali pána povereníka Michala Falťana, miestny a okresný predseda národného výboru, činitelia odborových organizácii, predstavitelia komunistickej strany a iní činitelia z verejného života. O niekoľko dní po tejto udalosti obdržali vyššie uvedení žiaci tunajšej školy od pána povereníka pekné knižné dary a niekoľko fotografií zachytené z tohto privítania. Básne, ktorými žiaci privítali pána povereníka boly uverejnené v dennej tlači. 

 

Dňa 18.mája 1948 vybrali sa traja chlapci do blízkych hôr. Na svojej prechádzke našli po vojne zostavší granát. Rozhodli sa, že nájdený granát zneškodnia v ohni. Nazbierali roždia a na neveľkej čistinke chceli previesť svoj rozmyslený čin. Ohník začal plápolať, chlapci sa skryli za blízke stromy a čakali výbuch. Niečo prasklo. Bol to výbuch malý, nestal za to. Sklamaní sa brali k ohňu. Boli pri ňom. A tu prásk. Granát vybuchol. Rozmyslený čin sa zmenil na nerozmyslenú hlúposť. Sila vúbuchu zrazila chlapcov k zemi. Dvaja boli bez seba a tretí kričal koľko mu len hrdla stačilo. Ten bol ranený do pravej nohy. Ostatní dvaja, keď sa prebrali z bezvedomia zistili, že sú ťažko zranení a horúca krv tečie im po celom tele.Začali utekať domov. Tu ich provizorne ošetrili a autom zaviezli do košickej nemocnice. Prvý Jozef Bajus 13 ročný bol slabo poranený na pravú nohu, druhý, Andrej Pristáš mal veľkú ranu na ľavom oku a po viac než dvojmesačnom liečení museli mu oko vybrať a nasadiť umelé, tretí, Vincent Kozák, 9 ročný bol poranený na celom tele za tri týždne sa vyliečil. 

 

Dňa 25. mája 1948 o 1/2 11 hod. predpoludním prešiel cez tunajšiu obec pán minister pôdohospodárstva J. Ďuriš. Pri slávobráne uvítali pána ministra Ďuriša poprední funkcionári okresu, predseda MNV a žiaci tunajšej školy. Jedno z dievčat odovzdalo pánu ministrovi Ďurišovi kyticu a povedalo uvítaciu báseň.

 

O tri dni za tým, prišiel sa na miestnu obec podívať pán minister techniky J. Šlechta v sprievode pána povereníka techniky M. Lukáčoviča. Menovaným hodnostárom dostalo sa veľmi nadšeného privítania. Miestne obyvateľstvo pripravilo im veľké ovácie. Pri slávobráne bola prítomná skoro celá obec, činitelia okresu, miestne organizácie a úrady, ako aj žiaci miestnej školy, ktorí tvorili špalier popri ceste a hádzali kvety pod sprievod prichádzajúcich áut. Vládnych činiteľov privítali kyticami, chlebom a soľou. Žiačka Alžbeta Bajusová básňou:

 

"Drahý pán minister a drahý pán povereník:

 

Len pred nedávnom tiahol sa taďial tyran zla

a smial sa divo,

že nám oheň z otcovských striech blčí,  

že kraj tento

zmenil sa v ruiny vypálených stál,

že nám životy príval vojny bral...

... že stratili sme všetko ...

 

A dnes na spálenisku nášho Dargova,

nové už domčeky stoja.

To Vaša práca, Váš veľký boj,

že zas je pekný ten Dargov môj."

 

Prijmite vďaku za Vaše dielo

Čo tečie bystro jak horská riava

a Zemplín náš budovať nám dáva

Kde popol bol tam je domček znovu

Kde smrť sa smiala vidím obnovu."

 

Po privítaní pri slávobráne odobral sa pán minister pozrieť novovystavané domčeky. Pri prehliadke ako aj po nej zotrval pán minister s miestnými obyvateľmi v dlhom a srdečnom rozhovore. 

 

Podľa výhlášky povereníka vnútra zo dňa 11. júla 1948, č: A-311/16-II3-1948 a podľa paragrafu 5, ods.2 zákona zo dňa 14. apríla 1920, č. 266 Zb. vyhlasené boli zmeny úradných názvov niektorých miest obcí a osád. Medzi tieto dediny bola aj tunajšia obec Dargov, ktorá spomínanou vyhláškou bola premenovaná na Drahov. Nové meno sa tunajšiemu obyvateľstvu veľmi neľúbilo. A dodnes sa užívala len úradne. Pre ľudí ostal zase len Dargov.

 

V tomto istom mesiaci zabila mína 10 ročného chlapca Františka Reváka. Menovaný pásol kone na okraji lesa. /"Ondrej" nazvaný/. Či na mínu stúpil alebo sa s ňou hral, nevedno. Do dediny počuli iba hrôzou otrasajúci výbuch, a keď dobehli na miesto činu po chlapcovi nebolo ani pamiatky. Jeho kosti rozhádzane na široko ďaleko zbierali do košíka a hlavu mu zniesli zo stromu, kde ju vyhodil silný tlak vybuchnutej míny. Šatstvo úplne zhorelo. Domov odniesli kusy mäsa a očmudené kosti.