O čom píše kronika

1945

Osemnastého januára 1945 opustili posledné nemecké jednotky dargovské hory, ustupujúc pred Červenou armádou. Ľudia z hôr vracali sa do svojich domovov. Návrat bol smutný a bôľny. Domu boli zbúrané. Dedina spálená na popol a zrovnaná so zemou. Len kde - tu trčali k nebu holé komíny a viac nič. Vypálené ruiny niekdajších chalúp stáli tu ako siluety zapadajúcich strašidelných dní. Pobývať tu nebolo možné. Nebolo kde skloniť ubolené a dotýrané hlavy. Nebolo čo jesť, telo celé manie zožrala pažravá vojna a jej krutí otrokári. Ľudia sa rozišli po okolitých dedinách. Na Dargov sa začali vracať skoro na jar, aby začali nový život i novú prácu. Prvou úlohou bolo postaviť provizorné chatrče aby mali kde bývať. Medzi prvé budovy, ktoré sa snažili opraviť bola škola. Budova školy bola na 85% zničená a bez strechy. Potrebné financie na opravu poskytol ONV v Trebišove. Práce sa zúčastnili miestni obyvatelia. Podnet k oprave dal kandidat učiteľstva Juraj Revák. Vyučovať sa začalo 30.apríla 1945 so 41 žiakmi. Mnohí žiaci nechodili. Na škole pôsobili učiteľské sily ustanovené na Štát. ľudovú školu v Bačkove - riadeteľ školy Michal Mati a výpomocná učiteľka Jolana Urbánová. Dochádzali tu aj žiaci z Bačkova, keďže ich škola bola od základov zničená.

Tohto roku boli mínami zranení títo občania: Ján Ordoš, študent a Ján Šimčík. Ordošovi mína odtrhla pravú nohu. Šimčíkovi odtrhlo pravú ruku a ľavú ťažko zranilo. Menovaní sa liečili v Košicich.

Obec

Z kroniky

Dargov

Tu otec náš i praded starý býval,
z dargovských hôr na Zemplín rodný sa díval,
oral, bránil, sial, trápil sa aby žil,
a v zemi tejto na prach čierny zhnil.
Tu matky naše rodili milé deti,
od dávnych čias, od samých nepamäti,
znášali biedu, utrpenie a klam,
veriac, že príde sloboda aj k nám.
Daj veľký Bože nášmu Dargovu,
niesť ťažké kríže na cestu novú,
žiť verne rodu a večne Tebe,
za živa len tu, po smrti v nebe.
(...napísané v obecnej kronike v máji 1948)

ilustračné foto, zdroj: http://e-introligator.pl