Dejiny osídlenia obce

Dargov

V polovici 14. storočia jestvovala na území sečovského panstva dedina s maďarským názvom v zmysle Albertova Poruba. Pôvod tejto dediny, zemepisná poloha Dargova a vývoj osídlenia susediaceho okolia, privádzajú k názoru, že tou dedinou mohol byť Dargov.

Dargov od 15. storočia zapisovali pod maďarizovaným názvom Dargo, teda vypustením koncového - v zo staršieho ľudového názvu Dargov, koreniacom v mene Drag.

Dedina bola od druhej štvrtiny 14. storočia súčasťou sečovského panstva a vo vlastníctve najmä sečovskej vetvy šľachticov z rodu Bokša, ktorým časť dediny patrila ešte v 17. sotorčí. v polovici 16. storočia druhú časť vlastnili šľachtici z Perína a po nich Drugetovci do konca 17. storočia.

V roku 1441 dargovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej zaplatili daň kráľovi sedem zlatých. Podľa výšky zdanenia možno usúdiť, že sedliaci obhospodarovali pozemky v rozsahu sidmich celých sedliackych usadlostí, pričom domácnosti zaiste bolo do desať. Najmä v 16. storočí sedliakov ubúdalo a časť pozemkov zanechávali neobrobené. V roku 1567 ich zdanili od dva a pol porty. Pozemky pre tri usadlosti ležali opustené, hoci štyri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 zdanili sedliakov od jeden a pol porty.  Dargovské sídlisko malo v roku 1600 len deväť obývaných poddanských domov. Vtedy bol Dargov malou dedinou s poddanským obyvateľstvom.

Na prelome 16. a 17. storočia dargovské sedliacke domácnosti, ale aj želiarske, patriace Drugetovcom, boli povinné napáliť a odovzdať šľachticom drevené uhlie, alebo vyplatiť daň po dvadsaťpäť denárov. Také povinnosti mali dávnejšie, ale aj v 17. storočí.

Dargovčania sa vtedy zaoberali najmä drevorubačstvom a výrobou, teda pálením dreveného uhlia. Keďže role takmer neobrábali, preto ich v roku 1610 nezdanili daňou kráľovi od porty. Aj neskôr obhospodarovali len malé polia, lebo v roku 1635 tamojších sedliakov aj želiarov zdanili spolu len od štvrť porty.

Na prelome 17. a 18. storočia bol Dargov malou dedinou. V roku 1715 mal ešte sedem domov a poddanských domácností, ktoré však čoskoro vymreli alebo dedinu opustili. Okoloroku 1720 dedina Dargov nejestvovala.

/text z knihy: Ferdinand Uličný: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, vydala Zemplínska spoločnosť MICHALOVCE 2001/