Menu
Obec Dargov
ObecDargov

Tu otec náš i praded starý býval,
Z dargovských hôr na Zemplín rodný sa díval,
oral, bránil, sial, trápil sa aby žil,
A v zemi tejto na prach čierny zhnil.
Tu matky naše rodili milé deti,
Od dávnych čias, od samých nepamäti,

Tu otec náš i praded starý býval, Z dargovských hôr na Zemplín rodný sa díval, oral, bránil, sial, trápil sa aby žil, A v zemi tejto na prach čierny zhnil. Tu matky naše rodili milé deti, Od dávnych čias, od samých nepamäti,

2014 - XVIII. Poddargovské slávnosti

2014 - XVIII. Poddargovské slávnosti

 
XVIII. Poddargovské slávnosti    

 

     24. augusta 2014 sa v našej obci, v areáli Dubiny - Dargov uskutočnil XVIII. ročník Poddargovských slávností. Tento ročník bol zároveň spojený s oslavami 70. výročia SNP. Podujatie pripravila obec Dargov v spolupráci s Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja.
 
     Po slávnostnej sv. liturgii v Gréckokatolíckom kostole Panny Márie Matky ustavičnej pomoci, ktorá bola obetovaná členom našej domácej folklórnej skupiny Dubiny (v tomto roku slávi XX. výročie svojho fungovania) a slávnostnom obede, sa oficiálne začal program Poddargovských slávností a výročia SNP.

 

slávnostná sv. liturgia

14:00

Kladenie vencov k pamätnej tabuli (70. výročie SNP)

 

kladenie vencov k pamätnej tabuli

15:00

Starostka obce Dargov Štefánia Bojtimová oficiálne otvorila slávnosti a privítala účastníkov a hostí.

príhovor starostky obce

     Počas podujatia sa už tradične varil šľivkovy ľekvar, ktorého sa tento rok ujali naše šikovné dargovské ženy. Ochutnali ste? :)

vareňe šlivkovoho ľekvaru

     V bohatom kultúrnom programe s názvom "Na Dubinoch vešelo... " sa postupne predstavili folklórne zoskupenia. Hneď prvá sa so svojimi dargovskými piesňami predstavila domáca folklórna skupina Dubiny, ktorá pod vedením Petra Jenča v tomto roku slávi XX. výročie založenia skupiny.

folklórna skupina Dubiny

     Kvetoslava Porhinčáková, pracovníčka MaKCJZ v TV skupine Dubiny pri príležitosti XX. výročia vzniku skupiny odovzdala ďakovný list za dlhoročnú prácu pre rozvoj, ochranu a šírenie zemplínskeho folklóru a prezentáciu okresu Trebišov.

odovzdávanie ďakovného listu

     Rozospievať, roztancovať a zabaviť prišiel aj folklórny súbor Raslavičan.

Raslavičan patrí medzi folklórne kolektívy s viac než 80-ročnou tradíciou. V tejto skupine pracujú vedľa seba 3 generácie, ktoré si navzájom odovzdávajú bohatstvo tradičnej kultúry Raslavíc. Repertoár Raslavičanu tvoria starodávne tance mužské, ženské a párové, ďalej sú to ľudové piesne z Raslavíc a oblasti Horného Šariša. Folklórne pásma, ktoré predstavujú obyčaje na dedine s prezentáciou lokálnych zvyklostí, originálnych tancov, piesní a štýlovo čistej impozantnej ľudovej hudby upútavajú pozornosť širokej odbornej i laickej verejnosti na mnohých folklórnych podujatiach.

V rokoch 1997, 2006 a 2012 na celoštátnej súťažnej prehliadke dedinských folklórnych skupín – s názvom Nositelia tradícií získala titul Laureát, ľudová hudba v roku 2008 a 2013 získala na celoštátnej súťaži ľudových hudieb tiež titul Laureát a na celoštátnej súťaži tanečníkov v ľudovom tanci – Šaffova ostroha získava Raslavičan popredné umiestnenia.

Vedúcim folklórnej skupiny je Anton Kontura, tanečnú zložku vedie Mgr.Monika Balážová, vedúcim a zároveň aj primášom ľudovej hudby je od roku 2003 Mgr.Stanislav Baláž, PhD.

Ozaj zážitok!

folklórny súbor Raslavičan

     Prezentovať interpretačné zručnosti a spevácke umenie z oblasti folklóru prišla aj Folklórna skupina Klečenovčanka zo Zemplínskeho Klečenova a Folklórna skupina Žipovčan z Nižného Žipova.

folklórna skupina Klečenovčanka zo Zemplínskeho Klečenova

folklórna skupina Žipovčan z Nižného Žipova

     Folklórne skupiny ako nositelia ľudových tradícií sú väčšinou orientované na zachovávanie ľudových tancov, piesní a zvykov v dedine. Na takomto princípe pracuje tiež mužská a ženská spevácka skupina Hradek z Košického Klečenova.

folklórna skupina Hradek z Košického Klečenova

     Na pódiu sa predstavila aj Folklórna skupina Žalobínske vretienko. Zoskupenie zo Žalobína sa zameriava na uchovávanie ľudových piesní a tradícií a predviedli pásmo „Remeslá niekedy a dnes“.

folklórna skupina Žalobínske vretienko zo Žalobína

Folklórna skupina Konopianka zo Žalobína.

folklórna skupina Konopianka zo Žalobína

     Na svoje vystúpenie si počkal ešte jeden folklórny súbor, Folklórny súbor Parchovianka, ktorý vznikol v marci 1971 z iniciatívy učiteľa ZŠ Andreja Pačutu. Repertoár súboru je založený na autentických prejavoch folklóru z obce Parchovany a jej blízkeho okolia. Medzi najznámejšie folklórne dominanty súboru patria karička a čardáš.

Dlhoročným umeleckým vedúcim bol Michal Hirko (do roku 2006), od roku 2006súbor vedie Ján Mesároš.

Parchovianka je pravidelným účastníkom významných folklórnych festivalov (Východná, Detva, Heľpa, Košice, Kokava nad Rimavicou) a súťažiach na Slovensku.

V roku 1987 dostala striebornú medailu Folklórneho festivalu Východná. A v roku 2006 získala Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra za dlhoročné zachovávanie zvykov a obyčají obce.

folklórny súbor Parchovianka

     Na Poddargovských slávnostiach sa zrealizovali aj ukážky bojov z II. svetovej vojny v Dargove, ktoré zorganizovalo Občianske združenie Východ Východu a tým si všetci pripomenuli 70. výročie SNP. Sprievodné slovo poskytol Ing. Jakubec.

ukážky bojov

Zapálenie vatry.

zapálenie vatry

 

      Aj napriek nepriaznivému počasiu a občasným prehánkam, sa priaznivci folkóru rozhodli stráviť príjemné, oddychové a folkom nabité popoludnie na našich slávnostiach za čo Vám všetkým zo srdca ďakujeme a veríme, že sa opäť takto o rok zas stretneme. :)

text: Martina Kužmová (Múzeum a Kultúrne centrum Južného Zemplína v Trebišove, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja), s malými úpravami Obec Dargov

foto: Andrej Kozej

 

 

 

Dátum vloženia: 25. 9. 2014 8:48
Dátum poslednej aktualizácie: 27. 9. 2021 7:56

Život v obci

Voľby do EP 2024

Voľby do EP 2024 obrázok

Z kroniky

Dargov
Tu otec náš i praded starý býval,
z  dargovských hôr na Zemplín rodný sa díval,
oral, bránil, sial, trápil sa aby žil,
a v zemi tejto na prach čierny zhnil.
Tu matky naše rodili milé deti,
od dávnych čias, od samých nepamäti,
znášali biedu, utrpenie a klam,
veriac, že príde sloboda aj k nám.
Daj veľký Bože nášmu Dargovu,
niesť ťažké kríže na cestu novú,
žiť verne rodu a večne Tebe,
za živa len tu, po smrti v nebe.
(...napísané v obecnej kronike v máji 1948)

ilustračné foto, zdroj: http://e-introligator.pl

Pranostiky

Pranostika na akt. mesiac

Pokiaľ nepadnú pašije /zhruba v ten týždeň po Kvetnej nedeli/, nebude pekne.

Pranostika na akt.deň

Studený Marek prinesie studené Krížové dni /začínajú sa po Krížovej nedeli, t. j. piatej nedeli po Veľkej noci/.

Sviatok a výročie

Meniny má Marek, Izmael, Marko, Markus

Východ a západ slnka

Slnko vychádza:5:21

Slnko zapadá:19:41

Mobilná aplikácia

Aktuálne informácie od nás
Priamo vo vašom telefóne
Stiahnite si našu mobilnú aplikáciu na
Zemplín Navštívte Zemplín