Napíšte nám

l

Dátum a čas

Dnes je štvrtok, 18.10.2018, 20:27:57

Z kroniky

Dargov
Tu otec náš i praded starý býval,
z  dargovských hôr na Zemplín rodný sa díval,
oral, bránil, sial, trápil sa aby žil,
a v zemi tejto na prach čierny zhnil.
Tu matky naše rodili milé deti,
od dávnych čias, od samých nepamäti,
znášali biedu, utrpenie a klam,
veriac, že príde sloboda aj k nám.
Daj veľký Bože nášmu Dargovu,
niesť ťažké kríže na cestu novú,
žiť verne rodu a večne Tebe,
za živa len tu, po smrti v nebe.
(...napísané v obecnej kronike v máji 1948)

ilustračné foto, zdroj: http://e-introligator.pl

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

O regióne

Správy

Obsah

 

1944

 

       Rok utrpenia. Rok biedy. Rok hladu a zúfania. To doba, kedy sa v dargovských horách objavil nový Drak, pán ľudského života i jeho biednej smrti. Bolo to koncom septembra a začiatkom októbra 1944, keď každý občan okolitých dedín musel sa zúčastniť na opevňovacích prácach a kopaní zákopov pre nemecké vojská. Vojna ktorá zúrila kdesi ďaleko na východe, blížila sa míľovými krokmi pod dargovské hory. Nemci sa horúčkovite pripravovali na zadržanie ruských vojsk pod dargovskými horami. Dunenie kanónov sa blížilo, zem sa triasla a hory duneli ťažkou ozvenou. V novembri bol celý Zemplín pripravený na privítanie najťažších čias. Bola tu druhá svetová vojna. Krutá vladárka, nemohúceho a biedneho sveta. Všade bolo plno vojska, kanónov, guľometov, tankov, lietadiel, dobytka, bezprístrešných ľudí a všetko toto miešalo sa spolu v akýsi nevysloviteľný chaos.

       Koncom novembra (28) bola nariadená nútená evakuácia aj v Dargove. Obyvatelia boli nútení opustiť svoje príbytky a poberať sa preč, kde ich hnali nemecké vojská. Chvíle tieto boli nevysloviteľné ťažké a zdrcujúce. Dedinou sa ozýval chorálny plač a bôľny nárek zastrašených detí. Najviac Dargovčanov evakuovalo do Abaviejskej. Tu sa zdržali a vyčkali prechod fronty. Niektoré išli k Prešovu a smerom na Poprad. Veľká čiastka utiahla sa do hôr. Postavili si kadejaké chatrče rozhodnutí prežiť to najhoršie. A hory boli počas vojny neznesiteľné. Revali ako pažravé obludy. Každý výstrel sa tu mnohoznásobil a rezal sa divokou horou ako výkričných neznesiteľných hrôz. Najviac ľudí sa skrývalo „v Kamennom jarku“ pod horou Žiar. Tu sa narodilo za najväčšieho hukotu diel, lietadiel a iných zbraní Alene Ferenčíkovej – Koreňová dieťa. Iní sa zase skrývali „v Potoku a pod Cigáňom“. Mnohí občania boli v horách zranení. Aby sa zachránili pred smrťou, museli putovať cez hory, obchádzať nemecké pozície a prechádzať na stranu Rusov, ktorí ich liečili vo svojich nemocniciach. Takto boli zranení Emerich Koško, Jozef Koško, Ján Novák, Jozef Jenčo a Michal Koľaba. Menovaní sa liečili vo vojenskej nemocnici vo Vočicach. Medzi obyvateľmi Dargova našli sa aj takí, ktorí ostali v dedine skrývajúc sa pred Nemcami do všelijakých dier a pivníc. Takto ostal Jozef Remenický so svojou ženou, rodina Barančových, stará Kišedová, Ordošová so synom, Križanová a Revákovo. Títo prežili najviac, nakoľko Dargov bol terčom tak pre Nemcov ako aj pre postupujúcich Rusov. Domy sa rúcali, ako drevené hračky. Celá dedina horela a zem sa triasla od padajúcich bômb. 11. decembra prišli do dediny prvé ruské hliadky. Boj o dedinu bol veľký a urputný. Pred dedinou na Štátnej ceste vykopali Nemci veľké protitankové prekážky, cez ktoré sa Rusi nemohli dostať celé dva týždne. Fronta na Dargove držala sedem týždňov. Z civilného obyvateľstva zahynuli: Andrej Ordoš, Juraj Tirpák, Anna Lenčáková, Mária Kondášová a Jozef Koreň. Boli to mladí a slobodní ľudia. Zo starších zahynul Michal Pencák. Mnoho ostalo nezvestných. Vojna tu nechala ťažké a nezahojiteľné stopy.